Typickou črtou moderného človeka je, že pokiaľ je zdravý, vitálny, výkonný, dosahujúci svoje ciele, inak povedané – keď sa mu darí – ľahko získa presvedčenie, že choroby sa ho netýkajú. A keby aj náhodou ochorel, on to zvládne. Veď zvládol už toľko vecí!
Ale realita je iná. Moderný človek nemá vedomosti o tom, že táto dimenzia, ktorá sa nazýva ŽIVOT, má svoje pravidlá, že nedodržiavanie týchto pravidiel spôsobuje „červenú kartu“ – človek ochorie a potom je „z hry von“...
Nevie, že v tele všetko so všetkým súvisí, že myslenie ovplyvňuje a vytvára emócie a tie priamo ovplyvňujú centrálny nervový systém, na ktorý je napojený hormonálny systém..že tento vzťah medzi prežívaním a cirkuláciou krvi neberie medicína do úvahy, že medicína nehľadá príčiny choroby... že človeka lieči syntetickými liekmi, ktoré všetky majú vedľajšie účinky a že NIKTO nevie, ČO tenktorý liek spôsobí v tele konkrétneho človeka... tiež nevie, že medicína mnoho ochorení definuje ako chronických ( nevyliečiteľných) a liečba chorého je len pokus o placebo efekt...
Navyše medicína nevedie chorého ku zmene životosprávy, ku získaniu schopnosti nielen zvládať stres ale PREDCHÁDZAŤ MU , ku zdravému životnému štýlu, postoja k sebe, k životu..Prečo? Lebo lekár je platený za odvedený výkon, nie za výsledok svojho výkonu. Inak povedané: nie je odmeňovaný za uzdravených pacientov, ale za LIEČENÝCH pacientov. Je rozdiel medzi pojmami LIEČIŤ a VYLIEČIŤ, aj pojmami UZDRAVOVAŤ A UZDRAVIŤ.
Základným zákonom Života je, že človek si vytvára svoju realitu, svoj život sám. Ľahko sa tento fakt uznáva, ak človek hľadí na svoje úspechy: vzdelanie, výsledky v práci, úspešné deti, finančné alebo materiálne zabezpečenie. Oveľa ťažšie je to v prípadoch choroby, nefunkčných vzťahoch v osobnom alebo pracovnom živote, finančných problémoch... Vtedy má človek veľký problém s prebraním zodpovednosti za svoje problémy: stavia sa do pozície obete – osudu, rodičov, partnera, dedičnosti, politikov ... chorobu vníma ako nevyhnutnú súčasť života ( veď choroba je niečo normálne! – keď toľkí ľudia sú chorí ), alebo ako dôkaz „náklonnosti neba“ ( Boh tých skúša, ktorých najviac miluje )...
Na schopnosti a výkon zameraná životná filozofia moderného človeka nepripúšťa, že on, taký šikovný, by sa mal niečomu v dospelosti učiť...zmeniť svoj životný štýl... a veľmi ťažko pripúšťa, že by mal nielen prehodnotiť, ale hlavne zmeniť svoje postoje a názory... upustiť zo „svojej pravdy“... učiť sa pokore...
A NIE JE ANI OCHOTNÝ uznať, že svoju chorobu si NEVEDOMO VYTVORIL SÁM! Bez prebrania zodpovednosti za svoj život nie je možné ho ZMENIŤ.
Einstein povedal:
" Ľudia očakávajú nové výstupy, pritom používajú staré postupy".
Zmena svojho myslenia ( postojov, názorov, reakcií, priorít, rozhodnutí ) je nevyhnutnou podmienkou pre nový stav - stav ZDRAVIA. Nie návrat do stavu starých zvyklostí, tempa života, ktorého výsledkom sa stala choroba!!!
Choroba je dôsledok toho, že človek sa odklonil od svojej prirodzenosti a nerešpektuje pravidlá ŽIVOTA.
Uzdravenie sa je učenie sa novému vzťahu k sebe, k rodičom, k životu, k Bohu ( k Zdroju, K Stvoreniu..) a tiež je to cesta osvojovania si pravidel Života.
Confucius ( čínsky filozof, žil cca 500 rokov p.n.l.):
" Dávaj pozor na svoje myšlienky, stanú sa slovami. Daj pozor na svoje slová, stanú sa činmi. Daj pozor na svoje činy, stanú sa zvykmi. Daj pozor na svoje zvyky, stanú sa charakterom. Dávaj pozor na svoj charakter, stane sa osudom".
Hippokrates povedal:
„ Ak nie si pripravený zmeniť svoj život, niet Ti pomoci.“
Ochota ku zmene - to je prvý krok na Vašej ceste za zdravím. Ak ju máte, potom dokážete spraviť aj ďalšie kroky.
